Každý jeden z nás je výnimočná osobnosť. Neopakovateľná a jedinečná. Sme tvorení rôznymi spôsobmi prežívania, skúseností a inteligencie. To samozrejme zahŕňa i rôzne stupne vzdelania. Autor umeleckého textu je však „zjednocovateľom“ všetkých individuálnych výnimočností. Ak si prajeme, aby sme boli čítaní, musí byť náš text vždy podaný zjednocujúco, musí byť univerzálny a prístupný každému. Aj jednoduchému človeku, aj o niečo zložitejšiemu. Na to vždy pamätajme. I ten naj-neobyčajnejší a najoriginálnejší príbeh musí byť podaný univerzálne. A to sa netýka len stupňa odlišujúcej sa inteligencie. Týka sa to i bežných podnetov a reálií, ktoré sú v našom texte prítomné.
Kacírsky povedané, dobrý spisovateľ nebude nadmieru inteligentný, bude skôr chápavý, empatický, nekomplikovaný a jednoduchý, pretože od jednoduchosti je omnoho bližšie k dokonalosti. Komplikovaní vždy stoja pred dverami chrámu, pokorní v ňom však prebývajú.
Vodcovia, … aj spisovateľ je predsa vodcom, nikdy nesršali nejakou zvlášť iskrivou inteligenciou. Prevládala u nich skôr emočná inteligencia. Inteligencia krásy, inteligencia pochopenia a inteligencia dobrej vôle.
Iste by mohol byť umelecký text z horolezeckého prostredia mimoriadne zaujímavý. Ak by bol však podaný spôsobom, ktorému by rozumeli len ľudia, ktorí sa priamo horolezectvom zaoberajú, nebolo by to dobré.
Sú stavy a situácie, ktoré prežívame podobne. Sú však i také, na ktoré sa pozeráme rozdielne. Ak si uvedomujeme, že opisujeme vo svojom texte správanie, či nejakú situáciu iným spôsobom, než je to obvyklé, snažme sa vždy čitateľovi vysvetliť, prečo sme iný. Ak sedíme v parku na lavičke a pristúpi k nám milý päťročný chlapček, ktorý nás haluzou zo stromu začne mlátiť po nohách, sme dlžní vysvetliť vo svojom texte, prečo sa na toho nezbedníka ešte stále usmievame. Prečo ho neschytíme a neroztrhneme ho ako hada. Možno sme prednedávnom o takéhoto malého huncútika navždycky prišli. Mali by sme tiež v texte vysvetliť prečo i po piatom, či šiestom roku svojho života, či dokonca už ako dospelý, naďalej udržiavame živý verbálny kontakt so svojim „imaginárnym priateľom“, alebo s plyšovým medvedíkom, s ktorým sa i dnes dlho do noci rozprávame. Vaši čitatelia iste s uspokojením príjmu vysvetlenie, že trpíte schizofréniou.
A tak je to so všetkým. Vo svojom texte vždy staviame pevný a nevyvrátiteľný svet informácii, podnetov a príbehov. A stavajme tento náš náhradný svet vždy z dostupných klasických stavebných materiálov. Na neobvyklé stavebniny zabudnime. A potom už nikto nedokáže tento náš svet podkopať svojimi všetečnými námietkami, pretože je silný a pravdivý a pritom zrozumiteľný. Asi tak, ako je sám život.
Dobré písanie nie je nič iné ako hľadanie spoločnej reči s čitateľom. Čitateľov needukujeme, on je rozhľadený a skúsený, len ho informujeme o tom, ako to chodí v tom našom svete. Nech prednášame akýkoľvek prejav k niekomu (i text) vždy sa snažme o to, aby naša látka súznela so svetom poslucháča, či čitateľa. Aby mu čitateľ rozumel! Obrazy a témy sa musia, viac menej, ponúkať, tak-trochu zaliečať. Hľadajme vždy porozumenie a súhlas. Ak sa však rozhodneme pre novátorskú tému, či novátorskú formu, o niečo viac kontroverznú, milí Slavoničiari, o to viac vysvetľujme v texte tieto veci. Písať len preto, aby sme za každú cenu ukázali aký sme iný a zvláštny, nakoniec k ničomu nevedie. Autor, ktorý pohŕda svojim čitateľom, je navždy stratený.
