Voľba konkrétnej témy. To je azda najťažšia vec, ktorá je s písaním spojená. Paradoxne, mnoho ľudí, ktorí sa pokúšajú o umelecký text, si myslia, že „zvolenie samotnej témy“ majú celkom dobre naplánované. Väčšina z nich si myslí, že presne vedia o čom chcú písať.
Túžia sa so svojimi čitateľmi podeliť o útržky zo svojho života, dovolenky, školského života o svojich veľkých láskach, prehrách i víťazstvách. Poniektorí sú, možno o trošku viac rafinovanejší. Pod mikroskopom svojej vnútornej precíznej štylizácie nám ponúknu drobné momentky svojho spanilého rána s kávou, partnerského pohladenia, či nás vovedú do drobných tajov úsmevu svojich detí. Alebo nás, sprostredkovane, nechajú pohladiť zvráskavenú tvár starej mamy. To sú dobré témy.
Vzhľadom k našim ľudsky rozdielnym nastaveniam, však nemusí každému takéto Vaše úprimné pozvanie vyhovovať. Nie každý chce hladiť zvráskavenú tvár Vašej starej mamy. Nie každý chce zdieľať krásu Vašich detí, majú dosť svojich vlastných. A nie každý chce čítať o študentských víťazstvách, či prehrách, kohokoľvek. Čo teraz?
Zaujmite
Podajte svoj text neobyčajným spôsobom. Každý z nás zažívame, prežívame a spracúvame veci veľmi podobným spôsobom. Ak chceme ľuďom rozprávať naše poznatky, zážitky, a pritom ich chceme aj svojim rozprávaním zaujať, musíme veci predkladať ináč. A o tom to je! Inakosť a zvláštnosť podania, nás robia výnimočnými, ale i autorsky čitateľnejšími. To je alfa i omega úspešného písania. Podať vec neošúchaným pohľadom. Každý z nás prežil sklamanie v láske, neúspešný deň v práci, alebo naopak nádherný pocit ľúbenia. Nuda a šedivosť. Čo nového nám chcú povedať? Asi sa uzívame k smrti.
Ponorte sa v historickom, zle utesnenom skafandri, do hlbočiznej vody a z tejto perspektívy nám vyrozprávajte svoj nudný príbeh záhradnej opekačky s kamarátmi. Vylezte na strechu vysokého činžiaku a hovorte nám o svojich panických stavoch z otvorených priestranstiev. Alebo píšte o jemných pavučinových stavoch ľúbeniach, a pohladeniach, tak silných a nežných, akým je len vánok smrti. A tento príbeh nám vyrozprávajte z pohľadu brutálneho, niekoľko násobného vraha. Zaujmite!
Empatia
Výber témy je mimoriadne dôležitá vec. Stále však platí, že to, čo sa páči, ako námet, nám samotným, nemusí vôbec osloviť čitateľa. Toto si vyžaduje istú dávku empatie. Pri písaní nemyslíme iba na seba a na svoje pocity, ale svoj príbeh exponujeme pohľadom toho, kto náš príbeh číta. Tento pohľad je exkluzívne dôležitý. Je to pravý opak toho, čo tvrdia mnohí autori. Že svoje písanie berú len ako osobnú psychoterapiu. Existuje i takýto špecifický spôsob písania. Je to o písaní do denníkov pacientov, ktorí zapisujú svoje pocity a prežívanie, v rámci svojich pobytov na psychiatrických oddeleniach a klinikách. Títo pacienti pomaly ani nevnímajú svoj svet. Píšu naozaj len pre seba. Komunikujú výhradne so svojim vyprahnutým vnútorným svetom v ktorom je už nejaký čas takmer pozhasínané. Nedokážu vziať na vedomie nič, dokonca ani svojho psychoterapeuta, ktorý bude onedlho, možno jediným čitateľom, ich zápiskov. Svoj text varia z ingrediencii chorého a boľavého vnútra. Ich text potom blúzni a ochká, kričí naliehavo o pomoc. Tieto dielka rozhodne nemajú ambíciu stať sa umeleckými dielami. Sú psychoterapeutickým nástrojom v rukách odborníka. Tieto texty chcú poskytnúť podklady pre stanovenie správnej diagnózy, či jej správnosť potvrdiť. Možno chcú tieto texty očistiť dušu samotných pacientov od osobných prenasledujúcich „čiernych mátoh“.
Nechaj tému riadne dozrieť
Vždy nechajme tému svojej práce dostatočne dozrieť. A to ešte predtým ako si sadneme, a svoj príbeh, svoj text napíšeme. Z mnohých článkov i tu na Slavonice vidieť, že autori nemajú ujasnené o čom ich článok vopred bude. Postupne sa k reáliám článku dostávajú, popri samotnom písaní. A to potom na článku samotnom vidieť. Môžeme potom vidieť, že téma býva málo podložená argumentmi, asociácie sú jednoduché a nedotiahnuté. Obrazy v texte sú nepresvedčivé a fádne. Dá sa z toho vybrusliť. Niekoľko dní, možno i týždňov nad témou svojho textu premýšľajte. Nachystajte si v mysli jednotlivé obrazy, premýšľajte nad tým, ako ich náležite podať. Obrazy si však niekam poznačte, rýchlo sa vedia z mysle vytratiť. Už ich tak ľahko potom nevyvoláte. Takto sa pomaly a systematicky pripravíte na samotný pôrod.
Pokračovanie: Tvorivé písanie, kapitola 2., – Ako svoj text podať
