EMÓCIE V UMELECKOM TEXTE

E

Teraz priatelia, trochu z „vyššej“ školy tvorivého, alebo inak povedané, kreatívneho písania. V minulosti som častejšie uvádzal, a je to naozaj pravda, že inteligencia alebo kognitívna schopnosť (poznávacia vyspelosť, rozumová pripravenosť) nie je pre písanie nijako zvlášť určujúca. Aj ľudia bez vzdelania, jednoduchí, ale zato hodne vnímaví a citliví, sú schopní napísať veľmi dobrý literárny text. Ich text, nebude možno nastoľovať niektoré ťažšie otázky života, môže však byť hravý, vecný ale aj vysoko inšpiratívny. Možno svojou témou zachytia len istú špecifickú záujmovú skupinu, ale to neznamená, že text nebude na tej správnej literárnej výši. Tieto záležitosti idú skôr, ruka v ruke, s emočným inteligenčným kvocientom (EQ) a nie s klasickým bodovým inteligenčným kvocientom (IQ). Čo je však pre písanie nepostrádateľné, je emocionálna vyváženosť a osobné ovládanie. Áno, autor musí vedieť byť pokojný, alebo naopak, musí vedieť byť zrazu v napätí, tenzný a inokedy zase, silno dramatický. Musí sa vedie vpraviť do akéhokoľvek nastavenia. Musí vedieť byť plačlivý, či velikášsky, bojovný, ale zrazu i jemný a silne pocitový. Prežíva naozajstné city, o ktorých práve vo svojom texte pojednáva. Musí vedieť sám vo svojej duši pracovať s emóciami a s vlastnými citmi. Autor musí vedieť ovládať sám seba. A nielen to. Autor musí vedieť, do tej miery veliť svojim emóciám, že je kedykoľvek schopný, prostredníctvom textu, ovládať aj emócie svojho čitateľa. Toto je potrebné riadiť na plnej a vedomej úrovni. Nemôže ísť len o náhodne zasiahnutie čitateľa. Vieme presne ako svoj príbeh vystaviame a aké emócie do neho priebežne dostávame. A presne vieme, ako sa náš čitateľ bude pri našom texte cítiť. V každej situácii z nášho textu pocíti „naše osobné“ emócie, ktoré sme tam dostali. Iné písanie, než toto, nemá veľkú cenu.

Nie je problém naučiť sa tých pár základných regulí, ktoré by sme mali ovládať, keď chceme písať. Včaššie sme o niektorých, v rámci Tvorivého písania, hovorili. Čo sa však musíme naučiť, a zväčša nedostaneme v tomto nijaké zvláštne vedenie od druhých ľudí, je umenie vedieť samého seba riadiť, pri prejavovaní „literárnych emócii“. Pre pozorného čitateľa, kritika, je pomerne ľahké, vedieť rozpoznať, či text, ktorý pojednáva o nejakej konkrétnej situácii, je adekvátny k poskytnutým emóciam, ktoré z takéhoto textu paralelne plynú. A či zvolené emócie sú príslušné a či správne korešpondujú s typom postáv a charakterov, literárneho textu. Autor, ktorý nemá v poriadku zvolené emócie a nepredostrie v texte tie správne city, ktoré text správne doplnia, bude znieť falošne, neprimerane a veľmi, veľmi nevhodne. 

Často je to ľahko rozpoznateľné pri takých literárnych textoch ako sú, napríklad, rozprávky. Ale aj básne. Pretože už samé osebe tieto dva formáty, predpokladajú emócie a silne aktuálne city. A s nimi to autor nemusí vedieť. Ale, samozrejme netýka sa to len rozprávok, či básni. Takéto nedostatky môžeme vnímať z akéhokoľvek textu.

Autor

herman

Ľudo HERMAN,
Kvetná 297,
930 05 Gabčíkovo,
DIS+, (displus.sk, hermani@seznam.cz),
č. ú.: SK7202000000001900053954,
IČO: 37919121,
DIČO: 2021885459

Komentuj

Autor: herman

Najsamnovšie články

Julio Iglesias, Barcelona ’88

Kategórie

B. Streisand, Anaheim Júl ’94

Najsamnovšie komentáre

Marika Gombitová 2022 NTC

Admin webu: herman

Ľudo HERMAN,
Kvetná 297,
930 05 Gabčíkovo,
DIS+, (displus.sk, hermani@seznam.cz),
č. ú.: SK7202000000001900053954,
IČO: 37919121,
DIČO: 2021885459