KategóriaKreatívne písanie

Martin Klimovič vo svojej knihe Tvorivé písanie píše: „Tvorivé písanie predstavuje súbor aktivít, ktoré motivujú k hre a originálnej manipulácii s jazykovým materiálom, podnecujú využívať jazyk tvorivo. Mení rolu čitateľa na spolutvorcu textu…“

AKO NÁJSŤ PREMISU?

A

O čom mám písať?

To je kardinálna otázka. Je to vari to prvé, čo nás napadne, keď sa rozhodneme napísať poviedku. Ideálne by bolo, ak by ste už v tomto momente mali nejakú konkrétnu predstavu námetu svojej poviedky. Ak tomu tak nie je, nezostáva nič iného, ako si nejakú tému vymyslieť.

Píšte o tom, čo vás baví

Ak sa venujete četbe, či sledovaniu audiovizuálnych diel, asi už máte svoj obľúbený žáner. Je dobre ak tento záujem spracujete v rámci svojej poviedky. Možno pôjde o detektívku, sci-fi, fantasy a podobne. Nepíšte a nevenujte sa žánrom, ktoré nepoznáte, len preto, že si myslíte že ho zvládnete. Čoskoro by ste pri písaní narazili na neprekonateľné problémy.

Vyberte si tému, ktorej rozumiete

Je nutnosťou poznať svoju tému o ktorej sa rozhodnete pojednať. Ak tému dobre nerozumiete, je potrebné si informácie zadovážiť a zoznámiť sa s témou podrobne. Formu akou to spravíte, ponechám na vás. Výsledok musí byť presvedčivý. Čitateľ musí nadobudnúť dojem, že téme rozumiete a v problematike ste doma.

Štandardný príbeh podajte objavne

Možno spracujete tému z nemocničného prostredia. Každý dnes píše z nemocničného prostredia. Podajte svoj text však nevšedne, inak ako je zvykom. Musíte priniesť niečo nového, obohatiť čitateľa a nie mu podať jedlo, ktoré už bolo predtým tisíckrát predžuté.

Nevymyšľajte tému príliš originálnu

Neprineste za každú cenu bombovú tému svojej poviedky, zo dna mora, kde v prepichovej vile žije excentrický milionár s dômyselnými, fungujúcimi a premyslenými systémami zabudovanými v jeho dome, ktoré umožňujú život pod vodou. Všetkého moc škodí. Zvoľte si skôr tému jednoduchú a pre čitateľa známu. Bude sa tak myšlienkovo spolupodieľať na vašom texte a viac ho ocení. Aspoň na začiatku postupujte takto.

LITERÁRNY POHĽAD „JA“, „ON“ A „BOŽÍ“

L

Všeky tri majú svoje špecifiká, výhody i nevýhody. Pohľad „JA“ je sexi. Je to poviedkársky pohľad. Dá sa s ním psychologizovať rozprávačská postav. JA je zaujímavá v tom, že vie všetko o úvahách a myšlienkach rozprávača príbehu. Má obmedzenia v tom, že JA nevidí do hláv iných postáv príbehu. Môže, teda jednať len na základe toho čo, buď bolo v texte povedané, alebo je všeobecne známe. Na dlani ale takto máte celý osobný a názorový svet rozprávača príbehu.

Pohľad „ON“ je podobný. Vedie HO rozprávač, ako bábku. Vieme o jeho myslení o jeho názoroch a pocitoch, nie však celkom …niekedy sa za iného človeka ťažsie uvažuje a premýšľa. Je to zásadné obmedzenie.

A potom je tzv. BOŽÍ POHĽAD. Tento pohľad vie všetko. Nakuká do hlavy každej postave, vie o budúcich veciach i o dávnych veciach. Nemusí sa obmedzovať vysvetľovaním, prečo o tomto vie a odkiaľ to vie. Boží pohľad je proste BOŽÍ. Tento spôsob rozprávania postráda istú intimitu a trochu ťažsie sa ním psychologizujú psotavy. Nie je však osobný a chýba intimita a komornosť a tým aj istá autenticita.

Vždy keď idete písať, pozorne si vyberte literárny pohľad. Môžete ho aj v jasne zdôvodniteľných miestach meniť. To chce ovšem istú skúsenosť s používaním literárnych pohľadov.

VULGARIZMY A ROZLADENOSŤ

V

Magazín Forbes minulý týždeň uviedol k tvorivému písaniu, že dnes asi píše každý, rovnako ako každý spieva. Ale vraj to málokto vie. No, veď sa učíme a neumierame už…

Pokoj a rozvaha

Ak ste nahnevaní, ani si k počítaču nesadajte. Pretože naše defaultné emočné nastavenie u kokoľvek z nás, je buď neutrálne, alebo mierne pozitívne autorské naladenie. A z tejto polohy robíme výpady k iným emocionálnym zafarbeniam v našom texte. Vždy sa ale potom vraciame späť k rozvahe a normálnosti vo svojom rozprávaní. To je ale východisková poloha. Uvedomme si, že modelový čitateľ sa nebude zaoberať našou neustálou negativitou. Má svojich starostí dosť.

Od krásnej literatúry očakáva čitateľ relax a upokojenie. Myslime, láskavo, na to. Vykresliť dramatickú poviedku s dynamickým dejom, je možné len vtedy, ak čitateľa do takéhoto rozpoloženia, inteligentne a veľmi opatrne vovedieme. Ak to nedokážeme, čitateľ nebude mať na ďalšom našom texte spoluúčasť. A na takýto text radšej rýchlo zabudne.

Ten, kto sa nedokáže pri písaní ovládať, nebude dobrým literátom. Ľudia si často myslia, že ak na papier vyzvracajú, čo najviac svojich negatívnych emócii, že to je umenie. Nie je! Také postupy svedčia len o úplnom začiatočníctve a nedostatku teoretických znalostí o písaní.

Nádavky a vulgarizmy

Ja som za umiernené používanie nádaviek. Keď už, tak len v priamej reči. Nikdy vulgarizmy nepoužite priamo v rozprávačsky opisnej časti textu. Skôr som naklonený k tomu, žeby umelecký, štylizovaný, krásny text nemal obsahovať neslušné výrazy. Ale v dialógoch s tínedžermi sa asi vulgarite, nevyhneme.

Nezabúdajme však, že akékoľvek naše dialógy, obsiahnuté v texte sú štylizovanou pseudo – realitou a tak nemusia byť verne a úplne presne zachytené – na to, prosím, nezabúdajme. Ak vnímame krásnu literatúru, ako akýsi láskavý azyl, útočisko pre odpočinutie, mali by sme zvážiť používanie vulgarizmov vôbec. Sme umelci a dokážeme dajakú napätú situáciu vykresliť aj bez nadávania.

SLOVÁ A ICH ATOMOVÉ ČÍSLA

S

Chcem hovoriť o sile slova. O slove, stavebnom kameni akéhokoľvek textu. Mnohí z nás vnímame slová obyčajne, tak trochu povrchne. Vnímame ich bežno-be´žný význam a podľa toho s nimi aj v texte narábame. Kladieme tehlu ku tehle a budujeme svoj text.

Niektorí z nás však vidia aj inú hodnotu slova. Ja sám sa tomuto pohľadu len učím. Za slovom červený oprávnene vidíme farbu. Niektorí v tomto slove vidia boj, alebo oheň, hnev či lásku. Ďaľší vidia v modrej farbe nádej. Iní ju vidia v zelenej farbe – podaktorí si zelenú spájajú s falošnosťou. A poniektorí výnimoční tieto pohľady umne a magicky kombinujú.

Existuje však ešte jeden pohľad na lexiku, na slová s ktorých staviame text. Každé slovo má svoju hodnotu, svoje protonové číslo, svoj odtieň a svoju farbu. Žiadne slovo nemá rovnakú hodnotu, ako iné slovo. Preto sa z nich dá aj tvoriť. Pretože ich použitím automatický slová podvedome porovnávame a vyhodnbocujeme pre použitie v našom texte. Na začiatku to môže byť ťažké takto pracovať s textom, ale neskôr sa to zautomatizuje.

Ak nepoznáme hodnotu a drobné rozdiely v slovách, nedokážeme so slovami dobre pracovať. Nestačí len poznať ich význam, musíme poznať aj ich hodnotu a odlišnosti a markanty každého jednoho slova a citlivo, ako na lekárenských váhach zvažovať jeho použitie v texte.

VTIP A HUMOR V UMELECKOM TEXTE

V

Ak si v normálnom živote vtipný a ľudia to oceňujú (potvrdzujú), môžeš to dostať aj do svojho umeleckého textu. Nevravím, že to platí na všetko, ale otázka tvorivého písania je snaha o úplné zcivilnenie – píšem tak, ako mi huba narástla. Ak si vtipný, neboj sa …už nikdy sa to nikam nestratí. Teraz ide o to, dostať to do umeleckého textu.

Postupuj tak, ako keď píšeš o niečom normálnom a bezpečnom. Ak tvoja vtipnosť funguje v civilnom prístupe, bude fungovať aj pri vyjadrovaní v tvorivom texte. Dôsledne napĺňaj – nezabúdaj na to – aj iné literárne zásady, ktoré si sa už naučil. Tu vtipnosť a humor len akoby priberieš a vpravíš ku všetkému, čo už používaš.

Môže sa zdať, potom, čo si skúšal do textu dostať nejaké osvedčené hefty, že ani moc nefungujú. Zdajú sa ti podvýživené a plané. Je potrebné to stále skúšať, šperkovať a špekulovať nad ich použitím. Vysedieť to. Nacvičiť. Skúšaj to každý deň. Cvič a trénuj. A zajtra zas. Ovocie sa dostaví, neboj sa. Opakovanie je matkou …všetkého.

UMENIE JE ÚTOČIŠTNÉ MESTO

U

Čo boli útočištné mestá? Išlo o reálne mestá so súdobou starovekou infraštruktúrou, fungujúcim obchodom a zásobovaním. Tieto mestá boli situované popri hraniciach starovekého Izraela, ďaleko od obývaných lokalít. Bolo ich celkovo šesť. Autorom tohto opatrenia bol izraelský Boh – mocný Jahve. Do týchto miest mohli utiecť Izraeliti, ktorí vážnym spôsobom porušili tzv. Starý Zákon. A to tak, že niekoho usmrtili. Ak bol čin neúmyselný, mohol sa vinník vyhnúť reálnej, starozákonnej odplate: Zub za zub, oko za oko, život za život.

Ak sa vinníkovi podarilo ujsť do takéhoto systemizovaného mesta, nesmel ho potom, čo ho starešinovia v útočištnom meste ubytovali, už nik viac prenasledovať. A to ani tzv. pomstitelia krvi, teda najbližší mužskí príbuzní obete, ktorí ho mohli, ak ho doiahli mimo hraníc útočištných miest, beztrestne zabiť. Vinníci v takomto meste pracovali a viedli príkladný spôsob života. Nad tým všetkým bdela menovaná sudcovská samospráva. Takéto útočištné mesta boli určené pre ľudí, ktorí spôsobili neúkladný trestný čin.

Jedno z útočištných miest, pred súčasným nehostinným svetom, je UMENIE. Keď chceme byť v pohode, chceme si odpočinúť, vyhnúť sa rušnému a cválajúcemu svetu, prosto vypnúť, nájdeme si jedno z útočištných svetov a relaxujeme. Je to svet, kde sa nikto nepýta na to, odkiaľ sme, kam ideme. Koľko zarábame. Nikto sa nás nepýta na to, ako sa správame ku svojej pani, k vlastným deťom, či na náš trestný register. Umenie je útočištným mestom úplného zabudnutia, vľúdnosti a milosrdného odpočinutia a odpustenia.

AUTOR MUSÍ MYSLIEŤ NA ČITATEĽA

A

Písať je ako zhrabúvať jesenné lístie. Utierať prach či hladiť dieťa. Alebo prechádzať sa lesom. V texte približujeme príbeh, ktorý plynie. Ako voda v potoku. Ak vznikne nejaký problém, voda to sleduje. Verne kopiruje pocity. Niekedy text zaburáca. Nepodľahnime emóciám. Tu a tam sa vzduje, aby po krátko čase opäť rozvážne plynul pokojným a odovzdaným tempom. Aj tie najdramatickejšie udalosti nakoniec utíchnu a život sa opäť vráti ku svojmu tempu. Kontrola nad sebou a svojimi myšlienkami pri písaní je dôležitá. Používaj jednoduchú lexiku.

Voľte jednoduchšie slová a vyjadrenia. Nepodľahnite prostoduchosti a nezahlťme čitateľa neznámou a mätúcou terminológiou. Veta postavená z tých najjednoduchších slov a vyjadrení sa vie najlepšie a najefektívnejšie dotknúť srdca čitateľa. Ako autori, srdce našich čitateľov, dočahujeme zo zeme.

Autor v texte má kontrolu nad svojou vodou, predstavujúcou v texte a plne ovláda svoje myšlienky i emócie. To preto aby bol autor aj naďalej použiteľný a spôsobilý a nie rozhádzaný. Je dobrým a zaujímavým rozprávačom, ktorý vie čo a akým spôsobom napíše. Aby sa stal inšpirujúcim a rozumným, keď iným predstavuje svoj príbeh a svoj pohľad.

Mnohé texty sa nedržia takéhoto postupu, snažia sa nás previesť vnútorným raneným, burácajúcim srdcom, svojou roztrhanou dušou. Autor zaznamenáva vzdúvanie svojej boľavej duše. Všetko čo je v tej chvíli v ňom, vyleje na papier. Text môže byť takto nezrozumiteľný a pre čitateľa neprehľadný. Emócie musia vždy dozrieť, zmúdrieť a usadiť sa, ako dobré víno. Usadeniny sa potom zlejú a oddelia. Stačí jediné miesto v našom texte, ktorému čitateľ neporozumie, nestotožní sa a takýto text odloží. Tak to funguje. Autor musí pri svojom písaní vždy myslieť na čitateľa.

Lexika = slovná zásoba

UMENIE SA ŽIVÝ MRŠINAMI

U

Presne tak, smrť musí začínať láskou a láska vždy končiť smrťou. Inak to nemá žiadnu cenu. Väčšiu cenu má v literatúre bolesť a klam, než trapný detský úsmev. Literatúra je pôsobivá a nonšalantná – živí sa však smrťou, bolesťou a zdochlinami. Koniec naozajstnej, obrovskej osudovo predurčenej, karmickej lásky musí končiť fatálne. Na to nezabúdajme pri svojich textoch. Väčšiu cenu ma tmavá a bezvýchodisková dráma, než bezstarostná veselohra.

Nemyslím si, že ľudia sa zvlášť nejako vyžívajú v zle a tvrdých zápletkách. Kvalitná literatúra reflektuje prostý, na kosť obnažený život. S jeho drsnosťami a sem tam občasnými, drobne presvitajúcimi, zábleskmi radostí a uvoľnení. Čitatelia sa skôr identifikujú s prostou a babičkou, ktorá prežíva svoj komorný svet v chudobe a strádaní, než s ľahtikárskou bohatou paničkou, ktorá pláva životom bezstarostnosti a zaháľky.

Bohatá vysmiata a milovaná pani musí klesnúť na samotné, bahnité dno. Musí byť prevedená skutočným boľavým peklom, aby sa nám zapáčila. Aby bola literárne cenná a akceptovateľná. Literárny svet je zástupný svet a je dôležitejším, než je svet reálny. Je to paralelný svet – vedno kráčajúci, ruka v ruke – s našim svetom. Literárny svet odzrkadľuje odveké túžby ľudí a jeho historické snaženia. Naozaj nám chutia zdochliny!

BLÁZINEC A EMOCIONALITA

B

Umelci sú stále jednou nohou v blazinci. Nepreháňam. Neustále šponované emócie vás nakoniec aj tak dostanú. Poznal som takých. Nik nie je ušetrený, najmä tí, ktorí to so svojim písaním myslia vážne. Je písanie patologicky následok alebo je písanie spúšťačom?. To nik zatiaľ nestanovil. Pri písaní je treba emócie držať na úzde. Nepustiť ich a snažiť sa smerovať svoj náklad v hlave, tam kam chceš. To nie je ľahké. Nie je chýbou prejavoviť emócie? Mnohí čitatelia kvôli tomu čítajú, aby sa stretali s emocionalitou, potrebujú ju. Chybou je nezvládať svoje emócie. Mnohí neudržia nálož rozihraných citov, ktoré sa môžu spustiť a zavaliť váš svet. Nájdi rovnováhu medzi vzbúrenými emóciami a chcením – ráciom. Nedrž oprate emócii kŕčovite. Aby zostala štipka prepotrebnej energie – magickej esencie skutočného, reálno – bytostného žitia.

Emocionálna hodnota slov

K tomu všetkému, čo som tu uviedol, je potrebné dobre poznať lexiku jazyka. Nielen nominálny vyznam slov. Ale aj ich emocionálnu hodnotu. Každé slovo má určitú konkrétnu hodnotu, ako protónové čislo nejakého prvku. Nielen vzácne prvky sú takto definované. Aby sme každučké jedno slovo vedeli správne napasovať na text. Je to ako puzzle, každý kamienok zaraď umne do celku. Na začiatku to môže byť problemom, neskôr to trošku povolí. A nakoniec sa to, po rokoch, zautomatizuje.

POSTUP PRI PÍSANÍ A EDItÁCII

P

Sadnite si a zachytávajte svojim písaním, ako sa vraví, čo vám slina na jazyk prinesie. Nezamýšľajte sa príliš nad tým, či sa tam daná myšlienka hodí, alebo sa k vášmu textu nehodí. Píšte a nepremýšľajte moc. Najlepšie, ak takto položíte na papier, či na obrázovku počítača, niekoľko stránok svojho surového textu. Vravím, najideálnejšie bude, ak takto položíte na nosič celú poviedku.

Potom si spravte kávu alebo niečo iné. Na pivo radšej zabudnite. A začnite editovať, vyhadzovať, ja tomu vravím aj prevzdušňovať svoj text. Snažte sa surový text čítať relatívne rýchlo a vyhadzujte miesta textu, ktoré, ako v rýchlosti uznáte za vhodné, tam nepatria. Vášmu úsudku dôverujem – ak správne postupujete, dokážete svoj text očistiť až na +/- polovicu pôvodného textu. Budete prekvapení ako text „precitne“ a ožije. Stane sa z hľadiska kvality neuveriteľne dobrý.

Takto viete, ak zostane z vášho textu polovica, že postupujete správne a efektívne. Táto časť editovania by mohlo trvať pol hodinku. Samozrejme podľa toho, na akom rozsiahlom projekte pracujete. Potom nasleduje podrobnejšia editácia. Tá môže trvať aj niekoľko hodín. Tu sa nakoniec dostanete k podrobnejšiemu a tentokrát detailnejšiemu upravovaniu textu. Ten sa už stáva záväznejším podkladom pre výsledný text.

Najsamnovšie články

Julio Iglesias, Barcelona ’88

Kategórie

B. Streisand, Anaheim Júl ’94

Najsamnovšie komentáre

Marika Gombitová 2022 NTC

Admin webu: herman

Ľudo HERMAN,
Kvetná 297,
930 05 Gabčíkovo,
DIS+, (displus.sk, hermani@seznam.cz),
č. ú.: SK7202000000001900053954,
IČO: 37919121,
DIČO: 2021885459