Chcem hovoriť o sile slova. Slova, ako stavebný kameň akéhokoľvek textu. Mnohí z nás vnímame slová obyčajne, tak trochu povrchne. Vnímame ich doslovný význam a podľa toho s nimi aj v texte narábame. Kladieme tehlu ku tehle a budujeme svoj text. Niektorí z nás však vidia aj inú hodnotu toho istého slova. Ja sám sa tomuto pohľadu len učím. Za slovom „červený“ oprávnene vidíme farbu. Niektorí v tomto slove vidia aj boj, alebo lásku. Podaktorí zase v modrej farbe vidia nádej. Iní ju však vidia v zelenej farbe. A poniektorí, ti výnimoční, tieto zložitejšie pohľady dokonca umne až magicky kombinujú.
Chcel by som v tejto súvislosti poukázať na jednu báseň, ktorú som tu, na Slavonice, dnes objavil. Hovorím o básni Sirky, od Escapeho (escape22819). V záverečnej slohe svojej básne, v posledných dvoch veršíkoch použil autor, ako ťažiskové slova „drát“ a „zima“ (báseň je v češtine). Samé od seba tieto slová skoro nič neznamenajú. Ak ich však umne pospájate, tak ako sa to podarilo autorovi, dostanete niečo nevídané.
Predstavte si, že ste niekde ďaleko od domova, možno ste sa zle obliekli. Je vám zima, prsty máte skrehnuté a premrznuté. Sneží a vy ste mokrý a totálne skľavený. Na to, aby ste mohli pokračovať vo svojej zúfalej ceste do bezpečia, musíte preliezť starý plot. Mocujete sa s drátom, do ktorého ste sa zamotali. Drát sa vám zarezáva do zmrznutých rúk a prstov. Cítite tu zúfalosť situácie a ten útlak, ktorému ste vystavený? Ide o asociácie na dve slová. Drát a zima. Z tohto môžeme identifikovať, ako sa asi autor cítil, keď písal o svojom pocite, možno o svojej bezprostrednej skúsenosti, predstavujúcej útlak a zúfalstvo. Takto spájajú a vykladajú slová skutoční básnici.
Podobné čarodejníctvo by mohli asociovať slová „nedeľa“ a „odpoludnie“. Čo sa Vám pri týchto slovách vybaví? Je nedeľa a práve ste dojedli svoj skoro sviatočný obed. Máte pocit akoby práve zastal čas. Uvädol. Nedeľné ospalé popoludnie. Únava z prejedenia, prisilný kontrast so zajtrajším vzrušeným ránom, ktoré je ešte tak ďaleko. Zatiaľ je nedeľa a vy ste prichystaný ponoriť sa do hlbokých vôd nedostihnuteľna a nudy. To všetko o sebe povedia dve na chvíľu prepojené slová.
Takýchto veľavravných slovných spojení by sme mohli nájsť mnoho. Jedným z ďalších je „láska“ a „smrť“.
