Presne tak, smrť musí začínať láskou a láska končiť smrťou. Inak to nemá cenu. Ináč nejde o literatúru, ale o gýč. Ja viem, že to čo som napísal znie fanaticky, ale podstata je pravdivá. Väčšiu cenu má zlo. V literatúre určite. Literatúra i keď je nádherná, pôsobivá a nonšalantná, živí sa smrťou milovaných, neraz hodne preverených ľudí, kalených mnohými náročnými skúškami. Koniec naozajstnej, obrovskej osudovo predurčenej, karmickej lásky musí končiť fatálne. Na to nezabúdajme aj pri svojich textoch. Väčšiu cenu ma tmavá a bezvýchodisková dráma, než bezstarostná veselohra. Najlepšie ak sa tieto veci umne zmiešajú.
Nemyslím si, že ľudia sa nejako zvlášť radi vyžívajú v zle a tvrdých zápletkách, skôr kvalitná literatúra a jej tvorcovia v podstatnej miere reflektujú naozajstný život. S jeho drsnosťami a len občasnými, drobnými presvitajúcimi zábleskmi chvíľkových radostí a uvoľnení. Čitatelia sa skôr identifikujú s prostou a jednoduchou babičkou, ktorá prežíva v chudobe a strádaní, než s ľahtikárskou bohatou paničkou, ktorá si pláva životom bezstarostnosti a záhaľky. Bohatá vysmiata a milovaná pani musí klesnúť až na samé dno, musí byť prevedená skutočným boľavým peklom, aby sa nám čitateľom postupne zapáčila, aby bola literárne cenná. Svet literatúry sa vysporiadava s nespravodlivosťou, zlom a falšou. S vecami ktoré nedokážeme zvládnuť a kontrolovať v bežnom reálnom svete. Literárny svet je zástupný svet a je teda omnoho dôležitejším svetom. Je to paralelný svet, kráčajúci vedno, ruka v ruke, s obyčajným reálnym svetom. Literárny svet však omnoho dôslednejšie odzrkadľuje všetky naše odveké ľudské túžby a snaženia.
