Isteže sa násilie a hrubosť lepšie predáva, sú asi zaujímavejšie a prístupnejšie, avšak až potom, čo čitateľ, alebo autor, v sebe niečo prepnú, niečo zásadného v sebe zmenia. Zabijú kus seba. Zlo je celkom iné ladenie. Aj keď bližšie máme k nadutosti a zlobe. Či chceme alebo nie, takí sme.
Neviem aký kus cesty sme ušli, akým vývojom sme, ako ľudia stáročiami prešli, pravdou však je, že sme splodení jednoduchým ale nepriaznivým kódom. A tento potom je podstatou každej našej komunikácie. Dačo v sebe hlušíme a pochovávame, keď píšeme. Ak dobre píšeme darí sa nám v sebe niečo meniť.
K životu, patrí bolesť a všetky jej podoby. Odtiene šedi, od smrteľne čiernej až po jemnú a bledú šeď smútku. Píšme o šedi sveta farebne. S vyústením nádeje a istej záchrany. Pretože, milí Slavoničiari, tvoríme nový svet. Svet odpočinutia a nového zasľúbenia. A keď i všetkých našich hrdinov vo svojom románe nakoniec pozabíjame, príbeh musí poskytnúť niečo viac. Nádej, prísľub a poučenie!
Autor môže byť v texte očarený, znechutený, zhnusený či na smrť sklamaný, mal by byť však vo svojej podstate dobrý. Byť dobrým človekom. Autor nesmie byť zlý. Zlo vždy plodí zlo. V našich literárnych modlitbých neunikajme ku zlu a modelujme svoj svet v láske a všeobecnom porozumení.
Naše texty budú mať presah a poskytnú za každú cenu útechu. Píšme jednoducho. Aj keď máme možnosť vybrať si jedno z dvoch slov, či myšlienok, vždy vyberme to jednoduchšie a priamejšie. I ta najzložitejšia a ťažká myšlienka sa dá vyznať jednoducho. Viac jednoduchých formulácii môžu vo výsledku poskytnúť zložitejšiu stavbu, zložitejšiu konštrukciu.
