Dialógy a reči v literatúre sú mimoriadne dôležité. A to až do takej miery, že, ako sa hovorí, dokážu text totálne pochovať, ale aj, na druhej strane, pozdvihnúť ho. Vlastne na tom ako používame autorskú reč, závisí celkové renomé autora. Kto vie tvoriť dialógy, vie aj písať. Veľmi často používame v našich poučeniach termín „priama reč“. Existujú však aj iné „reči“ iné spôsoby vyjadrenia literárnej reči.
Priama reč
„Babička, neviete kedy pôjde ďalší autobus?“
Tento model zachytáva spôsob rozprávania, ako by mohol nastať medzi dvoma postavami. Do priameho dialógu, do jednotlivých replík, rozprávač nezasahuje. Môže však text dopĺňať pomedzi jednotlivými replikami, vkladaním rozprávačských vsuviek, ktoré dopĺňajú reálie príbehu, či dialógu.
Reč nepriama
Opýtal sa babky, kedy pôjde ďalší autobus.
Ide o opisný spôsob vyjadrenia priamej myšlienky, ktorá by mohla byť za iných okolnosti pokojne použitá i na priamo, teda rečou priamou. Tento spôsob komunikácie sa použije (najčastejšie) pri menej dôležitom posúvaní deja. Ide len o to, aby sme sa účelovo dozvedeli nejakú vec rozprávačsky, vec takú ktorú potrebujeme v rámci príbehu poznať. Veta a jej náplň však nie je nijako zásadná. Takéto vyjadrenie sa nerámcuje úvodzovkami.
Reč polopriama
Pozrel sa na starú ženu, ktorá stála na zastávke. Nechcelo sa mu s nikým hovoriť. Nakoniec sa predsa len odhodlal. – Kedy pôjde ďalší autobus? – dostal ticho zo seba.
V tomto prípade ide o kombináciu úvahy rozprávača, teda, toho, kto príbeh rozpráva s replikou nejakej postavy nášho príbehu. Tento spôsob dokáže dej hodne oživiť.
Vnútorný monológ, vnútorná reč
Na to, kedy pôjde autobus by som sa mohol opýtať tejto babky. Stojím tu už celé veky. Nedokážem sa k ničomu odhodlať. V jednej chvíli som sám seba počul, ako sa starej ženy s plnými taškami v rukách spytujem na to, kedy pôjde ďalší autobus.
To čo by sme mohli, za iných okolností vyjadriť priamou rečou, niekedy situácia vyžaduje vtesnať do akéhosi vnútorného monológu rozprávača príbehu. Výhoda tohto postupu je v istom prehĺbení textu, v celkovom zmyšlienkovateniu textu. Pozor však, voľme tento postup, len vtedy ak máme písanie už dobre zvládnuté. A to do takej miery, že dokážeme slovami vystihnúť i tie najvnútornejšie pocity a úvahy. A to veru nie je ľahké.
