KategóriaKreatívne písanie

Magazín Forbes minulý týždeň uviedol k tvorivému písaniu, že dnes asi píše každý, rovnako ako každý spieva. Ale vraj to málokto vie. No, veď sa učíme a neumierame už…

Pokoj a rozvaha

Ak ste nahnevaní, ani si k počítaču nesadajte. Pretože naše defaultné emočné nastavenie u kokoľvek z nás, je buď neutrálne, alebo mierne pozitívne autorské naladenie. A z tejto polohy robíme výpady k iným emocionálnym zafarbeniam v našom texte. Vždy sa ale potom vraciame späť k rozvahe a normálnosti vo svojom rozprávaní. To je ale východisková poloha. Uvedomme si, že modelový čitateľ sa nebude zaoberať našou neustálou negativitou. Má svojich starostí dosť.

Od krásnej literatúry očakáva čitateľ relax a upokojenie. Myslime, láskavo, na to. Vykresliť dramatickú poviedku s dynamickým dejom, je možné len vtedy, ak čitateľa do takéhoto rozpoloženia, inteligentne a veľmi opatrne vovedieme. Ak to nedokážeme, čitateľ nebude mať na ďalšom našom texte spoluúčasť. A na takýto text radšej rýchlo zabudne.

Ten, kto sa nedokáže pri písaní ovládať, nebude dobrým literátom. Ľudia si často myslia, že ak na papier vyzvracajú, čo najviac svojich negatívnych emócii, že to je umenie. Nie je! Také postupy svedčia len o úplnom začiatočníctve a nedostatku teoretických znalostí o písaní.

Nádavky a vulgarizmy

Ja som za umiernené používanie nádaviek. Keď už, tak len v priamej reči. Nikdy vulgarizmy nepoužite priamo v rozprávačsky opisnej časti textu. Skôr som naklonený k tomu, žeby umelecký, štylizovaný, krásny text nemal obsahovať neslušné výrazy. Ale v dialógoch s tínedžermi sa asi vulgarite, nevyhneme.

Nezabúdajme však, že akékoľvek naše dialógy, obsiahnuté v texte sú štylizovanou pseudo – realitou a tak nemusia byť verne a úplne presne zachytené – na to, prosím, nezabúdajme. Ak vnímame krásnu literatúru, ako akýsi láskavý azyl, útočisko pre odpočinutie, mali by sme zvážiť používanie vulgarizmov vôbec. Sme umelci a dokážeme dajakú napätú situáciu vykresliť aj bez nadávania.