Všeky tri majú svoje špecifiká, výhody i nevýhody. Pohľad „JA“ je sexi. Je to poviedkársky pohľad. Dá sa s ním psychologizovať rozprávačská postav. JA je zaujímavá v tom, že vie všetko o úvahách a myšlienkach rozprávača príbehu. Má obmedzenia v tom, že JA nevidí do hláv iných postáv príbehu. Môže, teda jednať len na základe toho čo, buď bolo v texte povedané, alebo je všeobecne známe. Na dlani ale takto máte celý osobný a názorový svet rozprávača príbehu.
Pohľad „ON“ je podobný. Vedie HO rozprávač, ako bábku. Vieme o jeho myslení o jeho názoroch a pocitoch, nie však celkom …niekedy sa za iného človeka ťažsie uvažuje a premýšľa. Je to zásadné obmedzenie.
A potom je tzv. BOŽÍ POHĽAD. Tento pohľad vie všetko. Nakuká do hlavy každej postave, vie o budúcich veciach i o dávnych veciach. Nemusí sa obmedzovať vysvetľovaním, prečo o tomto vie a odkiaľ to vie. Boží pohľad je proste BOŽÍ. Tento spôsob rozprávania postráda istú intimitu a trochu ťažsie sa ním psychologizujú psotavy. Nie je však osobný a chýba intimita a komornosť a tým aj istá autenticita.
Vždy keď idete písať, pozorne si vyberte literárny pohľad. Môžete ho aj v jasne zdôvodniteľných miestach meniť. To chce ovšem istú skúsenosť s používaním literárnych pohľadov.