Krása ma sprevádzala počas celého detstva. Vždy keď ju otec zbil, naskladala mama všetok čistý riad, čo sme mali, na linku a začala ho umývať. Každý tanier brala opatrne do rúk. Tu a tam zastala a ruku zabalenú do peny od saponátu namierila proti lampe. Pozoroval som ju. Bola neskutočne krásna. Na ústach sa jej zjavil jemný úsmev. Oči zaostrila niekde hodne ďaleko. Bola neskutočná s tou zdvihnutou rukou proti svetlu: Niekam ďaleko sa pozerala cez farebné kryštály peny. Krása so smútkom sa jej odrážali v tvári. Chcel som za ňou, do toho jej ozajstného sveta, kam mi často unikala. Nechcel som aby ma tu nechávala. Potreboval som byť s ňou. Keď osušila i posledný tanier, posadila sa v kuchyni a počkala kým otec zaspí. Potom sa pobrala i ona do spoločnej spálne.
Mama bola nádherné stvorenie. I v takéto chvíle prišla ku mne do izby a sadla si na posteľ vedľa mňa. Sotva som len uľahol. S kamošmi sme doteraz stáli pod domom a kecali sme. Domov sa mi vôbec nechcelo. Mama sa ma opýtala na školu. Usmievala sa. Jemne sa triasla. Počas môjho monológu niekoľko krát povedala, že ma ľúbi. Potom rozpačito vstala a odišla. Pozeral som sa za ňou ako pomaly odchádza.
„Mami…“, oslovil som ju.
„Ja viem“, otočila sa ku mne a siahla po kľučke od dverí. Niekoľkokrát do mesiaca som si až priveľmi plasticky uvedomoval, ako veľmi mám svoju matku rád.
Poznal som na škole jedno dievča. Chcela aby sme šli spoločne tancovať. Trvala na tom. Mal som problém chodiť a nieto ešte tancovať. Poprosil som mamu, aby ma naučila zopár presvedčivých tanečných ťahov. Sestra bola na vysokoškolskom internáte. Mama si obliekla tmavý kostým. Ja som zatiaľ odsunul nábytok v obývačke, aby som nám vytvoril miesto. Bola krásna. Vlastne, počas celého detstva som bol obklopený krásou. Jemne ma chytila a zasvätila ma do niekoľkých tanečných pohybov. Najradšej by som sa jej schúlil do náručia, tak strašne som vnímal jej krehkosť a zraniteľnosť. Nevravela takmer nič, len sa usmievala. Zastal som a navrhol, aby sme sa presťahovali. Dôvodil som, že sestra je na internáte a my sa môžeme odsťahovať. Tuším som vtedy použil slovo ďaleko, už si presne nepamätám. Len sa usmiala a ukázala na hrajúci gramofón. Krása bola neoddeliteľnou súčasťou môjho detského života.
