Už sa tešim, ak mi to tam dole celkom prestane fungovať – moja sladká životodarná kastrácia. Nazujem si papuče a nalejem pohár a nikým, ničím, nerušený, sa pustím do písania. Pokojný a vyhasnutý, ako stará hviezda na nebi. A kŕdlik spanilých dievčat mi bude dolievať váno. Živé pocity vnímania krásy mi predsa asi zostanú. Takže tri dievčatá, mladé a neustále koketne klopiace zrak sa o mňa budú starať. A budú mi dolievať môj pohár. Ja sa ich ani nedotknem, budem sa pozerať a snívať o ceste po južných moriach… A potom vystrúham taký sonet, že sa všetci z neho pototo.
Autor
herman
Komentuj
