Chcem hovoriť o sile slova. O slove, stavebnom kameni akéhokoľvek textu. Mnohí z nás vnímame slová obyčajne, tak trochu povrchne. Vnímame ich bežno-be´žný význam a podľa toho s nimi aj v texte narábame. Kladieme tehlu ku tehle a budujeme svoj text.
Niektorí z nás však vidia aj inú hodnotu slova. Ja sám sa tomuto pohľadu len učím. Za slovom červený oprávnene vidíme farbu. Niektorí v tomto slove vidia boj, alebo oheň, hnev či lásku. Ďaľší vidia v modrej farbe nádej. Iní ju vidia v zelenej farbe – podaktorí si zelenú spájajú s falošnosťou. A poniektorí výnimoční tieto pohľady umne a magicky kombinujú.
Existuje však ešte jeden pohľad na lexiku, na slová s ktorých staviame text. Každé slovo má svoju hodnotu, svoje protonové číslo, svoj odtieň a svoju farbu. Žiadne slovo nemá rovnakú hodnotu, ako iné slovo. Preto sa z nich dá aj tvoriť. Pretože ich použitím automatický slová podvedome porovnávame a vyhodnbocujeme pre použitie v našom texte. Na začiatku to môže byť ťažké takto pracovať s textom, ale neskôr sa to zautomatizuje.
Ak nepoznáme hodnotu a drobné rozdiely v slovách, nedokážeme so slovami dobre pracovať. Nestačí len poznať ich význam, musíme poznať aj ich hodnotu a odlišnosti a markanty každého jednoho slova a citlivo, ako na lekárenských váhach zvažovať jeho použitie v texte.