V čom je rozdiel medzi písmakom a bežným človekom? Čo je iné medzi týmito dvoma? Na začiatok …musíš plne podriadiť svoj život tomu, čo od písania očakávaš. To si v sebe jasne a nezameniteľne vyjasni. Túto vec maj vo svojom vnútri vyriešenú, inak napíšeš len zopár málo poviedok a skončíš, vyhoríš ako fakľa.
Už na samom začiatku zvládni mechanicky písanie na takej úrovni, aby ťa to dokázalo živiť. Mnohí, hlavne ti, ktorí s tým nemajú žiadne skúsenosti, ťa budú odrádzať kvôli tvojmu špatnému pravopisu. Ľudí, ktorí dobré píšu a majú zaujímavý pohľad na život je veľmi málo. Sú mimoriadne vzácni. Garantujem ti, že ak budeš veľmi dobre písať, od publikovania ťa neuchráni ani katastrofálny pravopis. Úzkoprsá redakcia by nepustila dobrého autora. Neposlala by ho mírnix – dírnix konkurencii. Mimochodom každá dobrá redakcia má tzv jazykového redaktora, korektora, ktorého platia preto, aby poskytoval svoje služby takým (dyslektikom a dysortofrafikom) ako som ja.
Takže sa snaž zamestnať v blízkosti nejakého printového média. Postupuj podľa svojich životných podmienok. Každý ma iné životné nastavenie. Takže na samom začiatku, alebo aj v polovici svojho života. Nech je to kedy chce, dôležité je: Začni písať. Malo by sa písmactvo stať tvojim životom. Ako je napríklad dýchanie alebo prijimanie jedla a tekutín. Proste ak sa naplno rozhodneš, tak vtedy začni a neváhaj s písaním ani na chvíľku. Je jedna vec, ktorá ti môže zahatať cestu k písaniu a následne k publikačnej činnosti. Je to chyba v tvojom vlastnom úsudku. Ak v tejto tvojej oblasti niekto znesie namietku, uvažuj poctivo nad ňou. Nemôžeš niekomu poskytovať rady, keď si hlúpy. Dobre písať sa dá naučiť, ale myslieť moc nie.
Toto sú dve veci, s ktorými sa musíš popasovať, než začneš pracovať na svojom románe.
