Tágtvorivé

Voľba konkrétnej témy. To je azda najťažšia vec, ktorá je s písaním spojená. Paradoxne, mnoho ľudí, ktorí sa pokúšajú o umelecký text, si myslia, že „zvolenie samotnej témy“ majú celkom dobre naplánované. Väčšina z nich si myslí, že presne vedia o čom chcú písať. Túžia sa so svojimi čitateľmi podeliť o útržky zo svojho života, dovolenky, školského života o svojich veľkých láskach, prehrách i víťazstvách. Poniektorí sú, možno o trošku viac rafinovanejší. Pod mikroskopom svojej vnútornej precíznej štylizácie nám ponúknu drobné momentky svojho spanilého rána s kávou, partnerského pohladenia, či nás vovedú do drobných tajov úsmevu svojich detí. Alebo nás, sprostredkovane, nechajú pohladiť zvráskavenú tvár starej mamy. To sú dobré témy. Vzhľadom k našim ľudsky rozdielnym nastaveniam, však nemusí každému takéto Vaše úprimné pozvanie vyhovovať. Nie každý chce hladiť zvráskavenú tvár Vašej starej mamy. Nie každý chce zdieľať krásu Vašich detí, majú dosť svojich vlastných. A nie každý chce čítať o študentských víťazstvách, či prehrách, kohokoľvek. Čo teraz? Zaujmite Podajte svoj text neobyčajným spôsobom. Každý z nás zažívame, prežívame a spracúvame veci veľmi podobným spôsobom. Ak chceme ľuďom rozprávať naše poznatky, zážitky, a pritom ich chceme aj svojim rozprávaním  zaujať, musíme veci predkladať ináč. A o tom to je! Inakosť a zvláštnosť podania, nás robia výnimočnými, ale i autorsky čitateľnejšími. To je alfa i omega úspešného písania. Podať vec neošúchaným pohľadom. Každý z nás prežil sklamanie v láske, neúspešný deň v práci, alebo naopak nádherný pocit ľúbenia. Nuda a šedivosť. Čo nového nám chcú povedať? Asi sa uzívame k smrti.  Ponorte sa v historickom, zle utesnenom skafandri, do hlbočiznej vody a z tejto perspektívy nám vyrozprávajte svoj nudný príbeh záhradnej opekačky s kamarátmi. Vylezte na strechu vysokého činžiaku a hovorte nám o svojich panických stavoch z otvorených priestranstiev. Alebo píšte o jemných pavučinových stavoch ľúbeniach...