Tágdehonestovala

Stará dobrá pani Bohdalová. Tu ale príliš nezažiarila. Asi sú to vyhodené peniaze. Aj to sa stáva. Presne tým istým osvedčeným hlasom je to nahovorené, ktorým desaťročia rozosmievala malé deti v Československu pri Kremienkovi a Chocholúšikovi. Tu to ale chcelo celkom iný postup, a možno niekoho úplne iného, ako pani Bohdalovú. Tvorcovia sa nadchli pre slávnu herečku a aj keď asi mali v srdiečku isté výhrady a pochybnosti, už to neriešili. Trochu ma po miléniu poburovalo, že ten istý vzácny hlas, pani Bohdalová, používala na nahovorenie komerčnej reklamy v Kolese šťastia a v starých klasický presvätých rozprávkach. Akoby tak svoje vzácne umenie, určené pre deti, dehonestovala. Pripadalo mi to, tak trochu, svatokrádežné. No čo už. Je zaujímavé, že táto reklama vo mne nezanechávala, ani v najmenšom, pozitívne emócie... Ani dnes sa v mojom vnútri nič neozýva. Napriek tomu, že milujem staré reklamy. Toho dôkazom je, že reklama nikdy nebude na tej zábavnostnej a umeleckej úrovni, ako sú rozprávky, milej pani Bohdalovej, pre malé deti. Decká bytostne potrebujú rozprávky, reklamové koleso šťastia, až tak moc nie. Ani tá najlepšia reklama, to si osobne myslím, nikdy nedsiahne úroveň ani tej najhoršej rozprávky.