Presne tak, smrť musí začínať láskou a láska vždy končiť smrťou. Inak to nemá žiadnu cenu. Väčšiu cenu má v literatúre bolesť a klam, než trapný detský úsmev. Literatúra je pôsobivá a nonšalantná – živí sa však smrťou, bolesťou a zdochlinami. Koniec naozajstnej, obrovskej osudovo predurčenej, karmickej lásky musí končiť fatálne. Na to nezabúdajme pri svojich textoch. Väčšiu cenu ma tmavá a bezvýchodisková dráma, než bezstarostná veselohra.
Nemyslím si, že ľudia sa zvlášť nejako vyžívajú v zle a tvrdých zápletkách. Kvalitná literatúra reflektuje prostý, na kosť obnažený život. S jeho drsnosťami a sem tam občasnými, drobne presvitajúcimi, zábleskmi radostí a uvoľnení. Čitatelia sa skôr identifikujú s prostou a babičkou, ktorá prežíva svoj komorný svet v chudobe a strádaní, než s ľahtikárskou bohatou paničkou, ktorá pláva životom bezstarostnosti a zaháľky.
Bohatá vysmiata a milovaná pani musí klesnúť na samotné, bahnité dno. Musí byť prevedená skutočným boľavým peklom, aby sa nám zapáčila. Aby bola literárne cenná a akceptovateľná. Literárny svet je zástupný svet a je dôležitejším, než je svet reálny. Je to paralelný svet – vedno kráčajúci, ruka v ruke – s našim svetom. Literárny svet odzrkadľuje odveké túžby ľudí a jeho historické snaženia. Naozaj nám chutia zdochliny!